Monday, February 2, 2009

Agost 2008

Goddem-mutachea piddevontamni paim topasche
Diabetichea piddevontancho ankddo 2030 voros zata mhonnosor 80 milhanv zatolo mhonn Londonche Kings Kolejichi adli konsultant Alethea Foster hinnem sanglam. Halinch Goa Medikal Kolejint zoim diabetik lagun 12.25% mornnam zatat. Novo Nordisk Education Foundation-an ghoddun haddlolea xibirant `diabetic foot care’ diabet zaloleachea payanchi niga’ hea vixoyacher ti uloitali. Zaito lok apnnak diabetichi pidda asa mhonn nokllot. Diabet vo goddea-mutachem zatoch piddevontamni rokddinch voizager vochun topasunk zai. Tuka diabet zalea ani tuka khobor nasot zalear payanche nervu ibadd zaunk xoktat. Vhoddlo proxn to, oxem zata astana porian dukhicheo kosleoch khunna asonant, oxem Alethea Foster hinnem sanglem.Tinnem Bharotant xon’sodhan kelam tednam Bharotant diabet chodd zata mhonn tika gomlam. Payank suz aili vo katicho rong bodol’lo zalear payancho topas korunk zai. Diabet asloleamni chodd korun paim topasunkuch zai oxem tinnem sanglem. Diabetik lagun dolleanchi nodor unni zata. Payancheo nakxeo regular katorcheo ani mekllea payamni bhonvpachem vattaunchem oxem ti sangta.

Pilarkaranchem teknikal iskol
Sanguem talukentlea Kalay ganvant Pilarche Sonvsthechea padrimni nokreo mellpachem teknikal kamanchem proxikxonn divpachem kendr ugoddlam. Kalaychea Sarpanch Santosh Gaoncaran ugtavnni keli. Hea teknikal kendra vorvim ganvchea tornnateank nokreo mellpak sompeponn zatolem. Vernechea Fr. Agnel Axromantle ’ ani professional technician mhotvachi xikovnn ditole. Hea kendrant xikunk poile svater ganvchea bhurgeank ditole ani rikameo svato urlearuch bhaileank ghetole mhonn Pri. Concy Pinton sanglem. Ugtavnne dobajeak Pri. Alfred Almeida, Anacleto Gracias ani Prasanna Acharya hajir asle.

Tovnaxidhormik vostu moddtat
Lokachea veg-vegllea somudayam modem dusmankai rochunk lokacheo dhormik vostu moddun uddoitat ani gorje bhair zhogddim ani maramari suru zatat, oxem kaim gozalim vorvim gomta. Norkasur aplem vaddovpak aplim noxttim kortubam tovnaxeam vorvim suru korta. Zaum Hindu, Kristanv vo Musolman somudayanchea lokan he vixm chotur ravchem. Gõyant-ui osle norkasur uprasleat; sorkaran ani her odhikareamni hacher lokx ghalchem ani loka modem dhormvad zaina zaunk vavurchem.

Xikovpeamni doyall zaunchim
Halinch Sanguemchea Miracles Iskolant Xikxokancho dis monoilo, tea vellar Prinsipal Pri. Michael Rebellon xikxokank ulo marlo ani xikpeam thaim doya-mayen vagunk ulo marlo. Uprant 10vechea xikpeamni klasi choloun lisanvam xikoilim.

MS. karkhanneant sfott, 2 zokhmi
Upas-Nagar-Sankvalle aslolea Meta Strips komponechea karkhanneant Setembrache 18ver sanje vellar lhanso sfott zaun dog kamdar zokhmi zale. Udok bhattient ponvink laglem tednam koddlolem tambeachem patoll usllun kamdarancher poddlem ani doganchem ang hulpolem mhonn tankam Bambolle Hospitalant vhele.

Gõyant mega projekt upkaronant
Heram rajyamni korunk zatat tosleo yeuzonno Gõyant korunk zainant. Toslea kamak Gõy lhan asa. Gõychi zomin thoddi, thoim titlea purteach lokachi vosti asunk zai, chodd asunk favona. Dekhun, Gõychea sorkaran Gõychem nazuk poriavoronn samballunk vavrunk zai, oxem Kendr Xar Vikas Montri Jaipal Reddyn san glem. Gõy bhailea lokak khup avoddta dekhun chodd lok Gõyant ieta mhonnlem. Sudaropacheo imaroti bandpache mega projekt Gõyant upkaronant oxem tachea ulovpantlean sarkem zalem. Vhoddleo komponeo nogor ani xaram bandtat tednam poryavoronnacher matui lokx ghalinant. Mega projekt kortat tednam fuddarachea gorzancher poilem lokx diunk zai. Udok, ieradari, rosteanchi rundai, ani her gorjechea vostuncher nodor dovrun osleo yeuzonno chalik lavpacheo mhonn Kendr Montrean sanglem. Mhargai vaddta tacher-ui tannem lokx oddlem.

Gõycher-ui akantvadeancho dollo
Ahmedabad, Bengllur ani Delhi xaramni akantvadeamni bomb ghalun kitleach zannancho jiv kaddlo ani xembhoreamni lokacho jiv sonkottant ghalea uprant, atam Gõyant-ui akantvadachim noxttim kortubam korpachi akantvadeanchi yeuzonn asa mhonn Kornattokachea Mukhel Montreache sangnne vorvim gomun ailam. Dekhun, Gõyant surokxechi bondabost kelea punn Devanuch amkam rakhchim. “Gõyant bomb ghalunk sfott zavpacheo vostu (explosives) reilgaddient vhortat mhonn amkam khobor mell’li. Hi gaddi Thiruvananthapuram thavn Gõyam yeupachi asli. Tacher daru-gulleanchem samon dovorlam mhonnina fuddem pulisen gaddiecher sodpus kortoch toslem kainch sampddunk na,” oxem tannem potrkarank sanglem. Gõychi pulis sogllea zageancher zagrut asa ani relve ixttixinacher-ui rakhnnek asat mhonn gomlam.

Bhonvddekaram unnim zait?
Hea mhoineache 27ver Gõyant poilem ‘chartered’ viman Moskow thavn yeupachem aslem tem `cancel’ zalam mhonn Travel and Tourism Songhottnnecho odheokx Ralf D’Souzan sanglam. Otubrachea mhoineant 14 ‘chartered’ vimanam Dabolle viman-tollar denvpachim asat mhonn ravtat, torui tantlea thoddeanchem sert na oxem tannem sanglem. Orissant, Mungllurant ani Kornattokant Igorzancher dhormvadeamni atak keleat, Delhint bomb ghaleat ani Bihar buddtti ailea. Hem sogllem polleun Australia ani Canada sorkaramni aplea nagrikank surokxe khatir xiddkaileat. Bharotant akantvad vaddun veta, Jammu ani Kaxmir toxench Assam Nagaland Tripura rajyamni surokxa na mhonn budh divpeamni sanglam.

‘AA’ songhottnnek 33 vorsam
Gõyant soro piyetoleank to soddunk adar diunk `Alcoholics Anonymous’ songhottnna sthaplear hea vorsa 33 vorsam bhortat. Tea ugddasak kaim karyavolleo ghoddun haddleo ani loka modem zagrutai nirmann keli. Gõyant he songhottnneche 65 zome asat. Mukhel dobajeacho mukhel soiro Bizle Khateacho Karbhari Izner Xri Peter Fernandes aslo, tannem uloup korun ‘Alcoholics Anonymous’ Songhottnnecho vavr vakhannlo. Soro piyetoleamni soreachea ogunnantle bhair sorunk adar mellta mhonn tannem sanglem. Hi songhottnna soro piyetoleank sorea meklle korunk mhotvacho adar dita mhonn Dr. P. D. Nachinolkaran tokhnnai korun sanglem. Dr. Lowrence Fernandes-ui uloilo. 1975 vorsa hi songhottnna sthaploli.

Gõyant kiddnechi pidda vaddta
Kankonn talukentlea zaitea lokak kiddnechi pidda zata mhonn sangtat. Kankonnchea Bholaike Kendrant, 53 zannacheo kiddneo ibadd zaleat tantlea 33 zann piddevontank hospitalant ilaz dila ani 16 zannam ‘dialysis’ kortat ani 15 zannam khasgi hospitalamni ilaz ghetat mhonn thoinchea Bholaike odhikarean sanglam. Fattlea panch vorsank sor kelear lokan upai ghetleat te pormannem kiddnechi pidda il’li unni zalea mhonnum ieta. Kankonnchea lokak kiddenechi pidda kiteak zata tachem karonn gomunk na mhonntat. Punn kaim lokache sangnne pormannem karkhanneantlea vikhalleak ani udkachea produxonnak lagun kiddnink mar lagta .

DKA-cheo sahitik spordha
Dalgado Konknni Akademin Romi borovpeam khatir sahitik spordha ghoddun haddlea. Mottvi kotha 1500 utram poros unni asunk favona. Haka 1lem inam' 3,000/- rupia , 2rem inam' 2,000/- rupia ani 3rem. inam' 1,000/-. rupia Tea bhair, don 500/- rupianchim buzvonnechim inamam astolim. Kovita spordhe khatir 1lem inam’3,000/- rupia 2rem 2000/- rupia ani 3rem 1,000/- rupia inam' dovorlam. Tea bhair, don 500/- rupianchim buzvonnechim inamam astolim. Ek-anki nattok spordhe khatir 1lem inam' 5,000/-, rupia 2rem inam' 4,000/- rupia ani 3rem inam' 3,000/-rupia. Ek-anki nattkacho proyog unneant unno 25 minttam ani choddan chodd 35 minttam zaunk zai. Tiatr boroupache spordhe khatir 1lem inam 10,000/-rupia, 2rem 7,000/-rupia ani 3rem 5,000/-rupia. Tiatrachi borpavoll poromporik (traditional) asunk zai, zantum tiatrache kotha-vostuk (plot) vinnlolo vinod (comedy) asunk zai. Tea bhair, tiatracho gabo aslole kant tin tori pordeamni asche. DKA-n kantaram ghoddpachi-i (lyrics writing) spordha dovorlea. Poilea tin boreantle bore kantaranchea ghoddnneank (compositions) 3,000/- rupia, 2,000/-rupia ani 1,000/-rupia inam' ditole. Tea bhair, don 500/- rupianchim buzvonnechim inamam astolim. Ap-uloup (monologue) borovpache spordhent 1lem inam’ 3,000/-rupia, 2rem 2,000/- rupia ani 3rem 1,000/- rupia inam asa. Nibond (essay) spordhent, nibond unnech unne 1500 utrancho asche.Haka 1lem inam’ 3,000/-rupia, 2rem 2,000/-rupia ani 3rem 1,000/-rupia. Spordheamni konnachean-ui bhag gheum ieta. Porikxokancho (jud-ges) nirnnoi xevottacho astolo. Borpavoll Otubrache 20ver,meren hangsor dhaddchi: Xri Premanand A. Lotlikar, Odheokx, Dalgado Konknni Akademi (DKA), 9, First Floor, Miranda Hospital Building, Opp. Canara Bank, Margao, Goa. Odik khobor DKA-cho Sorv Chitnnis Xri.Jose Salvador Fernandesak 9881810832 heal numbracher fon korum ieta.

Akantvada add khas Pulis ‘Cell’
Akantvadeank lagun surokxeche upai gheunk Sorkaran khas pulisechem Cell sthapunk tharailam. Gõychi pulis-ui akantvadeam add upai gheupache vichar korta. Gõyche surokxe khatir pulisechea unchlea odhikareanchi Mukhel Montri Digambar Kamatan ani Ghor Montri Ravi Naikan khas zomat ghetli. Akantvadeank sampddaile zalear kaidea khal tancher karvai korunk vatt melltoli mhonnlam.

Otumbr 2008

Dabolechea vimantollar unchlea dorjeacho vavr
Mell’lole khobre pormannem Dabolechea vimatollacho dorzo vaddounk Fevrerachea mhoineant vavr suru kortole mhonn gomlam. Kendr Nagri Uddnam Montri Praful Patel-an vimantollacho vavr suru zatolo ani vimantoll ontor’raxttrik dorjear choddoitole mhonnlam. Dabole tor ontor’raxttrik dorjear vhortat zalear Mopa novem vimantoll bandunk suchovnni asa tem kitem zatolem kai mhonn vicharlem tednam, Montrean ti yeuzonn fuddarache gorje pormannem polletole mhonn sanglem. Dabolechea vimantollacho sudaropacho vavr korunk Kendr Sorkaran 500 krutt rupia monzur keleat mhonn Montri Prafulan sanglem.

Pilar TeoloJikal Kolej ani Sangam dhormxastracho kurs ditat
Zaito lok Kristi bhavartachi ani Kristi xikovnnechi kholayen vollokh ghevnk sodtat tanche khatir Pilarchi Theological College ani Sangam heo don-ui sonvstha sangatan akarnnecho kurs suru kortat. Ho kurs dor mhoineachea dusrea Aitara ani suttianchea disamni choltolo. Hea 2009 vorsachea Janerant thavn suru korun 2 vorsamni to kurs somptolo. Kurs zatolo ti svat Sangam, 10, Miraton Gardens, Behind Sports Ground, Off. Airport Road, Vasco. Kurs kortolean 5 hozar rupia farik korche poddtole (tantum jevonn- chavecho aspav asa). Konnak-ui ho kurs korunk ‘scholarship’ zai zalear Sangam-achea Direktorak mellchem. Tancemol address oxem: Director, Sangam Miraton Gardens, Airport Road, P.O. Chicalim, Goa- 403 711. Fonache ankdde: 2541188/2540616/ mobail: 9370015289/ 9890172696. Kurs korpachi khuxi asloleamni aplim nanvam zata title vegim divnk maglam. Ho `Intergrated Catholic Faith Formation’ akarnnecho kursak Punechea Papal Seminary ani Jnana Deepa Vidyapittan (JDV) maniotai dilea. Ho kurs xikovpak Raiturche Siminariche, Pilarche Siminariche ani Punechea Jnana-Deepa Vidyapittache zannkar profesor ietole.

St Jacinto zunveacho lokak proxn poddla
Kortalim: Amdar ani Up Sobhapoti Mauvino Godinhan St. Jacinto zunvear pul bandun to Chikle ganvak zoddunk suchoilam. Hi suchovnni aikun thoincho sogllo lok boroch chintnamni ghus-pola. Ho pul bandtoch bhonvddekaram tanchea ganvant ievn kitem tanchem zatolem, koslem vatavoronn uprastolem kai mhonn khontovtat. Punn Chiklecho Sarpanch he ievzonnek lagun boroch khoxal asa, ani taka hi ievzonn chalik lagloli zai mhonn sangtat. Sod’deak St. Jacinto zunveak patto bandlolo asa tache bodlek 96 metrancho pul ban-dunk Xri Mauvinachi ievzonn asa. Thoim to patto bandun tisreo-khube zainant toxe pul bandtoch poryavoronnacher koslen-ch vaitt ievchem na mhonn Chiklecho Sarpanch sangta khoim. Ho pul bandunk 8.5 krutt rupia khorch zatolo. 12 metram rundayeche 7 khambe bandche poddtole. Pulachi soglli lambai 280 metram zatoli. Ho vavr rokddech hatant ghevpache asat mhonn sangtat.

Amonkar Vidya Mandir Iskolacho 107vo dis monoilo
Halinch Mhapxenchea G.S. Amonkar Vidya Mandir Iskolachea 107vo ‘Founders Day’ dobajean monoilo. Tea disa iskolachea sthapnnarachea puttleachi ugtavnni keli ani prodorxon ugtailem. Hea iskolacho adlo xikpi aiz Sindhudurg diosezicho Gonvlli- Bap zavnk pavlo mhonn Bisp Alwyn Barretacho bhovman kelo. Tea disa dobajeacho mukhel soiro Xri Uday Bhembre hachea hatantlean “G.S. Amonkar Iadostik Puroskar” bhettoilo. Xmti. Maria Aurora Couto hinnem dobajeachem iezmanponn choloilem ani tichea hatantlean Bhovmanacho ‘Alumnus Puroskar’ Dr. Ranjan Sardessaik bhettoilo. To Houston Victoria Texas Vidyapittachea ‘School of Business’-ant Karbhari Profesor asa. Iskolachea xikpeamni toyar kel’lem Salka masikachi Gonvlli-Bap Alwyn Barreton ugtavnni keli.

Prof. Kelekaran dolle bhettoile
Ponnje: Sonvsarant, Bharotant ani amchea Gõyant porian xembhoreamni lok dolleamni opangull zal’le asat. Tankam akh’kho sonvsar uzvaddant asun sorvbhonvtim kallokuch. Gõycho izner ani Sorkari Polyteknikacho Prinsipal Profesor Kashinath Kelekar Dezembrache 31ver ontorlo; to morche poilim tannem aple dolle kurddeam khatir kaddun vhorche mhonn sanglolem. Hem mhotvachem ani chodd delikad kam’ Dr. Sean D’Silvan bhov fikirin korun Prof. Kelekarache dolle kaddle. He tache dolle dogam kurddeank bosoitole ani tanche jivit uzvaddit zatolem. Sorgest Kelekara porim zaitea zannamni oslem dan korchem mhonn Dolleanche Benkicho Odhikari ani Gõychea Rotary Eye Bankan-ui maglam.

Dr. Arthurak rajyo puroskar
Ponnje: Gõyantlea Unchlea Xikxonn Khateacho adlo Son’chalok Dr. B. Arthur Gomes-ak, tachea xikxonnik vavra khatir Rajyo Puroskar favo zalo. Ho puroskar taka Gõyche Suttke disachea dobajea vellar Mukhel Montri Xri Digambar Kamat-an bhettoilo.Dr. Arthuran 35 vorsam unchlea xikxonnik mollar moladik vavr kela. Tachea vavra vorvim Sanklle ani Kepem ganvamni don koleji favo zaleat. Gõychea Mhavidyapittak lagu zatolea 47 kolejinchea prinsipalam modem Dr. Arthur bhov adlo Prinsipal. Mhavidyapittachea karbhari mondolla soit sabar xikxonnik somitincho to vangddi asa.

Tomazinho Cardozo Tiatr Akademincho odheokx
Klub kall adim Gõy Sorkaran Gõykarank Tiatr Akademi korpachem utor dilolem tem sorkaran xekim xarti pavoilem ani Tiatr Akademi ghoddli. Xri Tomazinho Cardozak he nove Tiatr Akademicho odheokx nemla, zalear, Xmt. Sharon Mazarello, Marcelino de Betim, Prince Jacob, Roseferns, Premanand Sangodkar, Xmt. Jessia Dias, Mario Pereira, Mike Mehta, Pri. Nevel Gracias ani Joe Rose hankam Akademiche vangddi nemleat.

N. Shivdas GKA-cho novo odheokx
Ponnje: Gõychea sorkaran fuddlea tin vorsam khatir novi somiti ghoddun haddlea ani Konknni borvpi Xri N. Shivdas-ak Goa Konknni Akademicho odheokx nemla. Novi somiti ghoddpak Odhikrut Bhaxechea Son’chalokan formavnni dili. He somitiche nove vangddi Damodar Mauzo, Vincy Quadros ani S. M. Borges asat. Fattlea mhoineant Xri Pundalik Naikacho odheokxponnacho kall somplea uprant GKA-chea Odheokxpodacho zago rikamo aslo.

2008 vorsant rosteancher dor disa 12 obsoeg
Ponnje: Janerache 1ler thavn Rostea Surokxonn Satollem monoilem ani veta thoimsor rosteancher zatolea obsoeganchi ani yeradarichea kaideanchi zagrutai nirmann keli. 2008 vorsant Gõyant rosteancher 4165 obsoeg zale ani 314 zann mele. Adlea vorsa zal’lea obsoegamni 332 zannam melim. 2007 vorsant Ttrefik pulisen vahanam cholovpi1,87,918 guneanvkareank sampddailole, zalear 2008 vorsant 2,41,550 zannank vahanam cholovpache chukink lagun guneanvkar tharaile. Soro piyevn choloitoleancho ankddo hea vorsa vaddla mhonn sangtat. Yeradarikeche veg-veglle kaide moddun zaite obsoeg ghoddtat.

Sarasvatichea Khunak Maoist zababdar
Orissantlea Kandhamal zil’leantlea Svami Laximananda Saraswatik ani tachea 4 sangateank marun uddoil’leachi zababdari Orissantlea Komunist Pokxachea pongddacho (CPI-Maoist) fuddari Sabyasachi Panda-n apnnacher ghetlea. Apnnachea pongddan Vixv Hindu Porixodechea fuddareak marla mhonn televizanvacher ugddapem sanglam. Hem sangtana aplea pongddache bonddkhor, Kandhamal zil’leant akantvadachim kortubam ani hinvsa kel’lea zababdari mon’xankui marun uddoitole mhonn tannem dhomki dilea. Nator tanchim noxttim kortubam bond korchim mhonnlam. Svami Sarasvat zoim brahamanism sompot gelam tem portun haddunk to vavurtalo. Ani ontoskorn naslole monis je goribancho goir-vapor kortale tancho tenko taka aslo, oxem Panda-n Otubrache 5ver sanglem. Magas vorgacho lok Hindu nhoi, te soimbachea vostunk nomoskar kortat atam 5 lakh Hindu asat, ho ankddo hea bollank lagun vaddun gela. Rajkoronna khatir akantvadi hinvsa kortat. Ami Laxmanandak mornnachi khast dili, to VHP-cho mukhel vangddi aslo. Te vepareanche duddu ghevn Bajrang Dal-ak ghott kortat ani Kristanvam add prochar kortat mhonn Maoistanchea fuddarean arop ghala. Laxmanandak Kristanvancher fottingponnan guneanv ghaltat ani tankam atak kortat, hech khatir taka ami marla oxem tea fuddarean kalljidarponnan sanglam. Svamik marpache zababdare vixim bonddkoramni 2 chitti dovorloleo punn Orissachea sorkaran teo gupit dovorleo mhonn Pandan sanglam. Sarasvaticho khun zalea uprant VHP, Raxttrya Svoimsevok Sangh (RSS) ani Bharoti Janata Pokxan “vote” benk ghott korunk rajyant hinvsa suru keli mhonn sangtana Orissachea Mukhel montri Naveen Patnaikan olp-sonkheank surokxa divnk na, RSS-anmni Kristanvank marle ani tancheo vostu padd keleo torui astana to tanche vatten vavurla mhonn Pandan khor tik’ka keli. Sarasvatik marla tedna thavn Kandhamalant Kristanvank dhumallo dilo. Maoistamni Sarasvatik marla zait mhonn pulisek dubav asloch. Torui Hindu lokan Kristanvank tachea mornnache guneanvkar kele.

Raxttrachi Osmitai ibaddun veta: Benedikt XVI
Duddvancher ani girestkayancher mon dovrop mhonnlear renver ghoram bandop. Soglleam Poros Devachem Utor okhondd, tacheruch amchi buniad bosounk zai, oxem Benedikt XVI Bhagevont-Bapan sanglem. Otubrache 5ver thavn Vatikanant Sinod suru zala, sonvsarantle 250 Bispank ani Bhagevont-Bapan nemlole her vangddi Sinodak hajir zaloleank tannem ugtavnnechem ulovp kelem. Benedikt XVI Bhagevont-Bapan aplem ulovp kortana svobhavgunn naslole adhunik sonvskrutayechi tannem khor tik’ka keli. Jim raxttram eka kallar bhavartachea gunnamni ani Dev-apovnneamni bhorlolim, tim atanchea vaittovea ani luskonn haddtolea sonvskrutaye vorvim tanchi osmitai ibaddun veta mhonn tannem sanglem. Hea Sinodant Kristi mullave xikovnnecher ani dhorma ani vidneanxastra modle soirigoticher toxench Judaism-acher bhasabhas kortole.

Udyogamni 80 tok’ke kamdar bhaile: Mathany

Special Economic Zone-achea(SEZ) dhoniamni zomniche bodlek zomin maglea zalear tankam ti zomin divchi nhoi; toxench sorkaran anik vell ogddainastana SEZ dhoronnuch ‘cancel’ korchem oxi magnni Gõychea SEZ Virodhi Manchacho nimontrok (convenor) adlo montri Mathany Saldhanan kelea. Halinch hea Manchachi zomat zali. SEZ-achea dhoniamni Gõyant SEZ-a bodlek dusreo zomni diuncheo mhunn magpachem tharailam ti gozal samki vaitt ani nixedh korpachi oxem sangun, ‘ami te gozalicho nixedh kortanv’ oxem tannim mhonnlem.
Gõyantlea udyogamni 80 tok’ke kamdar bhaile asat. Hem tor fott zalear sorkaran he vixim favo to riportt uzvadda haddcho. Hanga bhailean yeupi udyog Gõychea bhurgeanchem boreponn pollenant, oso arop Manchache he zomatint zalo. Gõyant bekarponnacho proxn gombhir zait veta astana, bhaile udyog-dhonde Gõychea bhurgeancho vichar korinant tem nodrek ailam. Je kamdar asat tantum bhailech lok 80 tok’ke asat. Toxem pollevnk gelear 80 tok’ke Gõykar asunk zai asle. Sorkaran udyog-dhondeamni kitle kamdar Gõyche asat tem sangchem, oxem avhan tannim kelam. SEZ-a khatir zomin ditana khubso bekaidean ghuspagondoll kelolo tachi sorkaran atam chovkoxi korchi mhunn he zomatint mhonnlam.

Joaquim-ak kaddun Madkaikarak montripod?

Churchilla add ‘disqualification’ magnni ho vixoi bextto voilea voircho dista khoro, punn tache fattlean ek novo rajki khell asa oxi mahiti mell’lea. Kumbharzuemencho amdar Pandurang Madkaikarak montri kortolo zalear, Churchillacho bhav aslolea Joaquim Alemao-ak kaddpa bogor Kongresichea mhalgodea fuddaream mukhar anik dusro rosto naslo. Punn Joaquim-bhavak hat lailear Churchill anik kitem-i korit mhonn tacho husko aslo. Dekhun, Madkaikaracho montripodacho vixoi lambtek ghal’lo. Madkaikaracm borem magpeanchea eka zomean Churchillakuch tabea khala dovrunk tache addMickky Pacheco udexin ‘disqualification petition’ manddlem, ani Churchill halchona hachi vevostha keli. Hea kamant NCP soit anik eka montrean Madkaikarak adar kela. Hea sogllea boballant Madkaikarak montri korpachi vatt meklli zalea.

Orissant bapaik ani putak katorle

Bhubaneswar thavn ailole khobre pormannem, Otubrache 2rer ratik Sindhupanka ganvant dhormvadeamni Kristanv adivaxeam modlea dogam zannank, bapaik ani putak katrun marle. Bapui ani 15 vorsanche pirayecho put aplea moddlolea ghorant nhidlole. To dadlo Kristi somudayacho fuddari aslo, taka soglle ganvant mantale ani soglleam kodde tache bore som’bond asle.
Dhormvadi Kristanvanchea fuddareank kobar korunk vavurtat. Kandhamal zil’leantlim Kristanvam aplo ganv-zago soddun dusre svater vochun ravunk sodtat. Katolk madricher bolatkar kelo. Bolatkar kelolea mon’xak ti vollkhota mhonn sangta. Ti eka Hindu ghorant liploli thoim thavn tichea kensank dhorun oddun bhair kaddli. “Dogam dadleamni mhoje hat ghott dhorle, ani eklean mhoji moriad ibaddli,” oxem tinnem TV-k sanglem. Apnnacheach khatir nhoi punn her-ui loka khatir hi madr nit korchi mhonn magta. Tinnem Orissachea sorkarak magnni kelea ani Kandhamalantlea lokak surokxa divchi mhonn maglam. Sangh Parivar Kristanvam add oteachar kortat. Dekun Kendran Orissachea sorkara kodde ulovpam korchim ani Raxttrpoti Raj ghalchem mhonnlam.

Dalgado on Konknni’ pustokachi ugtavnni
Asmitai Pratisthanan Dalgado on Konknni nanvachea pustokachi ugtavnni Nagri Lipi Parishadechea Sorv Chitnnis Dr. Parmanada Panchalan keli. Ugtav-nnecho doba-zo Otubrache 6ver, Mene-zes Braganza Sobhagorant zalo. Nagri lipi Bharotlea bhasank kitli gorjechi tem Dr. Pancha-lan iskuttai-lem. Msgr. Sebastiao Dalgado-n 1893 vorsa Konknni-Purtugez ani 1905 vorsa Purtugez-Konknni he don sobdkox boroilole tacheo prostavna Purtugezintlean asleo teo atanche pillgek somzunche khatir Inglezintlean keleat. Jem kitem Konknni bhaxe vixim Msgr. Dalgadon Purtugezin boroilolem tem aiz bhov gorjechem asa. Hem pustok Inglezin uzvaddailem mhonn Asmitay Pratisthanaki xabaski.

Karambolle ekcharacho mellavo

Gandhi Jayantichea adlea disa Karambolleche Igorjent Orissantlea martirim khatir argam vomplim ani desant xanti vosche khatir magnnim kelim. Igorjent magnneachem zagronn zalem. Hi karyavoll sanjechi suru zali. Survatek Karambollechea Pujari Devidas Dessain divli pettoili. Amdar Pandurang Madkaikar mukhel soiro aslo. Karambollecho Vigar Pri. Conceicao Silva, Pri. Pratap Naik, Pri. Simon Diniz ani her hajir asle. Gõyant bhavponnacho ekchar ghoddun haddpachi goroz asa mhonn Xri Madkaikaran sanglem. Gõychea adlea xant vatavoronnacho tannem ugddas kelo ani Gõyant Kristanv, Hindu ani Muslim sangatan jiyetalim mhonn sanglem. Ganvant kosloch vadd zavpak ami soeg divnk favona, te vixim ami zagrut asunk zai mhonnlem. Khoinchoch dhorm dves korunk xikoina mhonn pujari Dessaian sanglem. Hi karyavoll Xri Tomazinho Cardozan choloili.

Kadamba bosinchi tikett vaddli
Kadamba Ieradari Mhamondollachea shuttle bosincheo tiketti vaddovpache asat. Dor kilometra fattlean 70 poixe vaddoileat. Kadamba Mhamondollak luskonn zalam tem hi tikettichi vadd korun 10 tok’keamni bhorun ietolem mhonn KTC-cho Odheokx Alex Reginaldo Lourenco hannem sanglam. Kadamba shuttle bosinchi tikett oxe ritin vaddoilea: Ponnje - Moddganv 22 rupia, Ponnje-Vasku 21 rupia, Moddganv-Vasku 20 rupia, Ponnje-Fonddeam 20 rupia, Ponnje- Mhapxeam 9 rupia ani Moddganv-Sanvorddem 14 rupia kelea. Toxench, mhoineacho pas kaddpachi tiketti vaddoileat: Ponnje-Vasku-Ponnje 966 rupia zalear Ponnje-Moddganv-Ponnje 1092, Moddganv-Vasku-Moddganv 920, Ponnje-Fonddeam-Ponnje 920, Ponnje-Mhapxeam-Ponnje 414 ani Moddganv-Sanvorddem-Ponnje 644 rupia keleat.

Vaskunt telachea tankiancher akant
Vaskuchea bondrant telacheo tankyo asa ani thoim koslo-i akantvad zait zalear nagrikanchea jivitacher sonkott uprasot mhonn bhirant asa. Dekhun teo thoincheo kaddpachi yevzonn kortat mhonn khobrentlean gomlam. Dusmanachean hea tankyancher bomb vo misail dhaddun teo foddum ietat ani chintunk nasloli ghoddnni ghoddum ieta. Iennavoll Montri Jose Philip D’Souza tea motdarson-ghachea amdaran her odhikaream sangta Indian Oil ani Hindustan Petroleum komponean-cheo tela-tankyo asat tea zageachi pollevnni keli. Apnnem teo tankyo thoimsorleo kaddpachi suchovnni Kendr Montreak kelea mhonn Montri Philipan sanglem.

Vedi - Sevokanchim Xibiram

Pilar Vedi Sevokanchim tin Dev-Apovnneachim xibiram ghoddun haddlim. 27 firgozantleam bhurgeamni xibiramni vantto ghetlo. Agostache 31ver Porvore, Setembrache 7ver Verna ani Setembrache 14ver Pilar xibiram korun apvonneancho dis somarombhlo. Tin-ui xibiramni 286 bhurgeamni vantto ghetlo. Setembrache 21ver, Gõyche Arkidiosezint Apovnneacho dis monoilo. Vixoi aslo: “Mhozo pattlav kor” mogachem ani sevechem hatiar zavn lagxilean Jezucho pattlav korunk apovnnem. Pilar Teoloji xiktoleam Pilarchea siminaristamni ganv-ganvamni vochun adar dilo. Apovnneacho direktor Pri Remyn Panchvaddiche firgojent don-ui misancher apovnnea vixim sermanv kelo. Sr. Teodolina Fernandes, Sr. Anifa ani Br. Agnel Fernandes hannim bim vomp'peacho dekhavo dakoilo. Bhurgeanchea monant padri-madri zavpachem vokasanv ghalat mhonn Pri. Remyn avoi-bapaink ulo marlo.

SIMI, Al Qaida akantvadeanchi Gõyant bhirant
Gõyant bhailim chodd korun Amerikan, Brittix ani Izraelit bhonvddekaram ietat tancho Gõyant ghat ghevpak SIMI ani Al Qaida akantvadi tozvit kortat mhonn khobor cholta. Pulisen odik chotur ravnk zai. Koslo-i thorthoreachi ghoddnni zavnk vell naka jem bhailea desamni vo Bharotachea rajyamni zalam toxem Gõyant-ui zaum ieta. Dubavi mon’xak rokddoch pulisek lavn dilear borem ani pulisen-ui chotur ravun pulisen apli zababdari pallchi.

Gõyant ‘kidnap’ korpachem-i vaddta
Gõyant sabar toreche tovnaxi monis bhitor sorlole asat. Dekhun soglleamnich chotrayen ravlear borem. Tedus konn eka dadleak zobordosten motorant ghalun vhortale, punn tacho vell boro aslo. Khoim eke svater stop poddlolo soeg dhorun tannem motorachem dar ugddun to dadlo bhair sorlo khoim. Toxench iskolachem lhan cheddvak tovnaxeamni ubarun vhelem ani tachea hatak injeksanv korun Kolva soddlem mhonn sangtat. Bosik ravtat tednam konn-ui lift dilear legun vollkhi bhailea mon’xa borabor kednach vechem nhoi.

Pri. Antonio Cruzak 90 vorsam
Moddganvche Povitr Atmeache Igorjent ravtolea Pri. Antonio Cruz da Piedade Viegas-ak Otubrache 2rer, 90 vorsam bhorlim. To Kormonnecho, 1918 vorsa zolmolo. Uttar pirayer pavla astana televizanvacher khell pollevpachi taka avodd asa. 1932 vorsa tannem padriponnachi makhnni ghetli, uprant sabar firgozamni tannem gonvllik vavr kelo. Jea firgozamni to vavurtalo team firgozkarank to sanjecho bhett kortaloch. Atam Moddganvche Igorjent on the staff asa. Gitam gayonam korunk taka bharim sontos bhogta.

‘Senior Citizen’s Choir’-achi seva
Gõy ‘Senior Citizen’s’ Songhottnna Gõychem lok-songit, dhormik songit ani Gregorian songita soit Ostomte klasikal songit samballun dovorpak vavurta. Songhottnnechi karyavoll sogllea bhasamni kortat, soglleam dobajeank fukott seva ditat. Zannteank ani nozo asloleank adar divop ho tacho hetu. He songhottnnechem brid: Amchea jivitacho visov zaum-di amkam sukh.
Kristanvank bollan Hindu kortat
Kandhamal zil’leantlea Kristanvank dhormvadi bollan Hindu kortat. Apnnak thoinchea ganvkaramni dhorun toklleche kens tasle ani gaychea xennachem udok piyeunk boll kelem mhonn thoinchea sorkari kempant ravtolo sangta.Jalespata ashramanttlea suami Sarasvatik marlea uprant dhormvadacho uzo pettlo. Atam xembhoreamni Kristanv lokak bollan Hindu korunk lagleat. oxe 600 odik lok jivache bhirantin ani dhormvadeanchea piddapiddek lagun hindu zaleat. Oxem Global Council of Indian Christians hachea odheokx Sajan K George-n sanglam. He dhormvadi Kristanvank dhomkeo ditat ani bhirant ghalun hindu kortat mhonn sangun 50 odik tokrareo pavleat mhonn sanglam.

Kristanvank surokxa zaich
Orissantlea toxench Bharotantlea herui vattarantlea Kristanvank Bharot sorkaran surokxa diunkuch zai. Adhivaxi ani sokoilea dorjeache magas zatincho lok Kristanv zait mhonn mullvadink ani dhormvadink bhirant laglea. Unchlea zatincho hindu lok adhivaxank aple gulam’ kortat ani tankam sarkech mal-tratar kortat ponn Kristanv lok tanchi mogan seva bori vagnnuk polleun aplech khoxen adhivaxi lok Kristanv zaleat. Hem amchea lokxaichea Bharotant mandun ghenastana koxem ravum ieta? Orissantlea dukhoul’lea ani ubhot poddloleam Kristanvank adar diunk ailea Bharotantlea dusream rajeantlea Kristanvank Orissantlea sorkari odhikareamni porvangi diunk na. Itlem asun amcho Kendr sorkar dolle bond korun ravla, oxem Dr. Michael Naziralin mhonnlam. Kristanvancher hol’le korop ani dhumallo divop mhonnlear mon dukhoupacho ani desachem padd ghalpachi kornni. Zor sorkarak okhondd boll ani khoxi aslear hem noxtteponn thambounk zatolem. Sorkar khor upai ghetlear khoinchich uchambollai chodd kall togonozo, oxem JD-U pokxacho fuddari Sharad Yadav sangta.

Gõyant band: Mhapxeam uchambollai zali
Akhil Gõy Mondir Surokxon Somitin Otubrache 20ver band kelo. Hea bandak Bharotia Janata Pokxan tenko dilo. Kaim zageancher uchambollai zali. Mhapxem rosteancher ttairank uzo ghalun yeradari addaili. Sogllim lozam ani khasgi ofisam bond aslim.
Mhapxencho bazar bond aslo punn Navtara Hotel ugtem aslem tem-i bond korpak chollvoll kortoleamni boll kelem. Ut’tor Gõyant 20 zannank pulisen dhorle.Sorkari ofisam ani benkam ugtim aslim,Bandhacho vaitt porinam iskolancher, kolejincher zalo.

Raj Thackeraky dhorlo, zaminicher soddlo

Maharaxttr Navnirmann Senecho mukheli Raj Thackeray-k 4 Novembr meren) Niti-ghsobhen bondkhonn dilea. Tea bhair 15 hozar rupianchi zamin-ui (bail) dilea. Punn Kalyan hangasor relvechi porikxa divnk ailolea Ut’tor Bharoti umedvarank borech boddoile, dhanvddaile mhonn tancher arop aslo. He ghoddnnent taka zamin divnk na. ‘Transfer order’-icher taka pulisanchea tabeant kela. Ratnagiri eka dobajeak Raj Thackeray gel’lo. Te rati thoinsor ‘circuit house’-ant ravlole thoim pulisamni dhorun Mumbai haddlo.Raj Thackerayk pulisamni dhorla mhonn khobor MNS-achea vavurpeank melltanch tannim rostean dhanvpi gaddio fatraunk suru keleo, follanche gadde umttun uddoile, ttairank uzo pettovn rostear uddoile.Fator xevttupacher ghoddnnent thodde lok ani potrakar-ui zokhmi zaleat.

Chandrayaan-1 Ontrollar Choddlem

Sriharikota, Andhra Prodex thavn Bharotachem poilem monis naslolem Chandrayaan-1 Otubrache 22ver sokallim Bharoti vellar justuch 6.22 vaztam Chondrimanche vattek laglem. 44 metr unch ani 316 tton voznachem PSLV CII roketta vorvim 1,380 kilanchem Chandrayaan-ak akax-gongant choddoilem. 16 disamni tem chondrimacher pavtolem ani 2 vorsam thoim aplem xonsodhan kam’ kortolem.

St Terezinhachea Avoi-Bapaik Bhagevontancho Man
Frans desantlea St. Theresa of Lisieux Igorjent Otumbrache 19ver, Misanvanchea Aitaradis Vatikanantlea Santkoronachea Khateacho adlo Prefect Kardial Jose Saraiva Martins hache ostongim Louis Martin ani Zelia Guerin hankam Bhagevontancho man diun altarar choddoilim. Tim Ballka Jezuche St. Terezinhachim avoi-bapui. Maneavont Louis ani Maneavont Zelia hanchea beatifikasanvacho proses choltalo. Eka ghorabeant Pietro Schiliro nanvacho ek bhurgo pulmanv sarkhe akarunk naslolo bhurgo zolmol’lo ani to mornnachea perigant aslo. Bhurgeachea avoi-bapain vhodda bhavartan ani visvasan maneavont Louis ani Zelia hanche mozotin aplea bhurgeak vanchoi mhonn maglem. 2002 vorsa Pietro bhurgo apxinch boro zalo. Hi tanchi milagr Santkoronnachea Khatean mandun ghetli ani Benedikt XVI Bhagevont-Bapan te milagrik maniotai dili. Tannim Kazara-Sonvskarachea bhagevontponnan aplem kazari jivit sarlem. Aplea dekhivont kazari jivitantlean tannim Kristachem Xubhvortoman porgottlem ani hurbhevont bhavart tanchea kuttumbak ani tanche sorbhonvtim vistarlo, oxem Benedikt XVI Bhagevont-Bapan Vatikanant sanglem.

www.V-Ixtt.com